Index

Proverbes : matory

Proverbe 1Aza atao lamban’ ny matory: izay mahatsiaro manintona. [2.653 #357]
Aza atao lamban' ny matory, ka izay mahatsiaro misintona avokoa. [2.558 #406]
Aza atao lamban' ny matory, ka izay mahatsiaro mitondra. [2.165 #1091]
Aza atao lamban' ny matory, ka izay mahatsiaro mitondra avokoa. [2.558 #406]
Traduction françaiseN' agissez pas comme on fait avec le "lamba" de ceux qui dorment: c' est celui qui se réveille (le premier) qui l' emporte. [2.165]

Proverbe 2Aza manao tahaka any ilay kamo : voky antoandro, entiko matory aza izany; voky alina, entiko miasa aza izany. [2.653 #506]
Aza manao tahaka an' ilay kamo : voky antoandro, entiko matory aza izany ; voky alina, entiko miasa aza izany. [2.415 #3901]
Aza manao tahaka ilay kamo : voky antoandro, entiko matory aza izany, voky alina entiko miasa aza izany. [2.558 #579]
Traduction françaiseNe faites pas comme le paresseux quand il est bien repu le jour, il dit : si je pouvais aller au lit avec un tel repas ; et quand il est bien repu la nuit, il dit : si je pouvais aller au travail avec un tel repas. [2.415 #3901]

Proverbe 3Aza matory manana adidy sao latsain' ny masoandro mody. [2.558 #711]

Proverbe 4Didimaso tsara ondana ka matory manana aretina. [2.558 #992]
Didimaso tsara ondana : matory manana aretina. [2.653 #848, 1.1]
Interprétation malgacheIlazana olona manana aretina na misy mahavoa azy, nefa misy zavatra mahasondriana azy ka mipetrapetraka tsy manahy na inona na inona izy. [1.1]

Proverbe 5Fisakaizana amam-posa, ka izay matory aloha tsentsefina. [2.653 #965]
Fisakaizana amim-posa ka izay matory aloha tsentsefina. [2.558 #1166]

Proverbe 6Harongam-pohatra ny momba; milevin' ila fa tsy lo ny miteraka, andrasan' amboa varavarana ny amboalambo, ary mandry be tsy matory ny mpitrosa. [2.558]
Harongam-pohatra ny momba; milevin' ila tsy lo ny miteraka. [2.415 #912]
Harongam-pohatra ny momba ; milevin' ila tsy lo ny miteraka ; andrasan' amboa varavaranany amboalambo ; mandry be tsy matory ny mpitrosa. [2.653 #1037]
Traduction françaiseLa femme stérile est comme un arbre haronga arraché ; la femme qui a enfanté peut avoir sa moitié enfouie sans être pourrie. [2.415 #912]
Interprétation françaiseCe proverbe dit la tristesse de la stérilité et le bonheur de la maternité ; il fait allusion au placenta que le père va enfouir au sud de la maison, après la naissance de l' enfant. [2.415 #912]

Proverbe 7Hianao angaha tsy matahotra ny ho voarangotra, no saka matory ka alam-bolombava. [2.415 #6281, 2.558 #1318, 2.653 #1057]
Saka matory ka alam-bolombava. [2.974 #262]
Traduction françaiseNe tirez pas la moustache au chat qui dort. [2.974 #262]
Vous ne craignez donc pas d'être égratigné que vous tirez la moustache à un chat qui dort. [2.415 #6281]
Interprétation françaiseNe réveillez pas le chat qui dort. [2.415 #6281]

Proverbe 8Ilay kamo mivady : ny lahy matory maraina, ny vavy manao be fahandro, ka tafaray samy adala. [2.558 #1400]
Ilay kamo mivady : ny lahy matory maraina, ny vavy manao be fahandro : tafahaona ny adala roa. [2.653 #1114, 2.415]
Traduction françaiseMariage de paresseux : l'homme se lève tard, la femme dépense beaucoup pour la nourriture ; deux sots qui se sont unis. [2.415]
Interprétation françaiseUnion de paresseux conduit à la misère. [2.415 #1196]

Proverbe 9Manao tokin-dreniomby: mamba matory, ka horohana. [2.653 #1558]
Manao tokin-dreniomby : mamba matory ka orohana. [2.415 #6296, 2.558 #2014]
Traduction françaiseAvoir une audace de vache : elle va flairer un caïman qui dort. [2.415 #6296]

Proverbe 10Mandry be eritreritra sahala amin' ny mpitrosa. [2.558]
Mandry tsy matory ny mpitrosa. [2.653 #1604]
Mandry tsy matory sahala amin' ny mpitrosa. [2.558]

Proverbe 11Mandry mpisikidy, matory mpialanana : manana ny marary tsy mahazo tory. [1.147 #M55]

Proverbe 12Matory manana aretina toa didimaso. [2.558 #2195]

Proverbe 13Matory mitsangana, mandeha mitsivalana toa lamba. [2.558 #2196]

Proverbe 14Matory tsy arahi-nofy ka mifoha tsy arahin' eritreritra. [2.558 #2197]

Proverbe 15Mierotra tsy matory, boatra ny kitratraina. [2.653 #1749]
Mierotra tsy matory, hoatry ny kitratraina. [2.415 #2813]
Traduction françaiseRonfler sans dormir comme un poitrinaire ou un asthmatique. [2.415 #2813]

Proverbe 16Mpitovolahy mamaky taolana : haniko rehefa handry. [2.415 #1577, 2.653 #1993]
Mpitovolahy mamaky taolana: haniko rehefa hatory. [2.558 #2627]
Traduction françaiseJeune célibataire qui casse un os : je mangerai la moelle avant d' aller au lit, dit-il. [2.415 #1577]
Interprétation françaiseIl se console ainsi de ne pas être marié. [2.415 #1577]

Proverbe 17Natory tsara ondana, fa tsy afak' aretina. [2.415 #3282]
Traduction françaiseDormir sur un bon oreiller, sans être débarrassé de sa maladie. [2.415 #3282]
Interprétation françaiseLes soucis restent. [2.415 #3282]

Proverbe 18Ny matory naman' ny maty; ny takona naman' ny jamba. [2.165]
Ny matory naman' ny maty, ny takona naman' ny jamba, ary ny jamba moa jamba rahateo. [2.558 #3131]
Ny matory, naman' ny maty ; ny takona, naman' ny jamba ; ny jamba, jamba rahateo. [2.415 #2159, 2.653 #2337]
Traduction françaiseCelui qui dort ressemble à un mort, celui qu' on empêche de voir ressemble à un aveugle, l' aveugle est déjà aveugle. [2.415 #2159]
Ceux qui dorment ressemblent aux morts; ceux qui sont cachés (c. à. d. absents) ressemblent aux aveugles. [2.165]
Interprétation françaiseLes premiers n' entendent et ne voient rien; les seconds, étant absents, ne voient rien non plus de ce qui se passe. [2.165]
Manière de dire que le sommeil est l' image de la mort. [2.415 #2159]

Proverbe 19Nofy tsy azo tsy matory, ny saina tsy an' ny be kirikiry. [2.558 #2806]

Proverbe 20Raha mananatra ny adala, aleony matory toy izay mba hihaino ; ary raha mananatra ny hendry, ny ao an-tsaina be, ny an' olona alainy koa. [2.415 #6525, 2.653 #2687]
Traduction françaiseQuand on fait la leçon à un étourdi, il aime mieux dormir que d' écouter ; mais quand on fait la leçon à un sage, il a déjà bien des choses dans sa tête, et cependant il recueille encore ce qui lui vient des autres. [2.415 #6525]

Proverbe 21Sitraka enti-matory, ka valian-draha mahatsiaro. [2.165 #572]
Traduction françaiseA une chose qui a fait plaisir au moment de s' endormir, on répond en se réveillant. [2.165]

Proverbe 22Sitrapo ka anenenana toy ny mihaotra matory. [2.415 #6436]
Traduction françaiseC' est de son plein gré, et il s' en repent : tout en dormant il s' est gratté, et il en souffre. [2.415 #6436]
Interprétation françaiseSe disait du remords. [2.415 #6436]

Proverbe 23Takatra amorom-parihy: tsy matory, fa mieri-panahy. [2.558 #4003, 2.653 #2979]

Proverbe 24Tsy mety raha manao fosalahy hitsetsitra ny namany matory aloha. [2.558 #4616]

Proverbe 25Tsy misy mora atao, toy ny malemy, nefa aleon' ny kamo matory. [2.558]

Proverbe 26Voalavolahy mila loza, ka miditra an-trano misy saka. [2.558 #4968]
Voalavolahy mila loza : miditra an-trano misy saka. [2.415 #6331, 2.653 #3700]
Voalavolahy mila loza; saka matory ka alam-bolombava. [2.415 #6332, 1.1]
Voalavolahy sasatry ny miaina: saka matory ka alam-bolombava. [1.1]
Voalavo sasatra ny miaina, ka mandalo ambany ny saoky ny saka. [2.653 #3696]
Voalavo sasatra ny miaina: saka matory ka alam-bolombava. [2.653 #3697]
Voalavo sasatry ny miaina, ka mandalo ambanin' ny saokan' ny saka. [2.165 #874]
Voalavo sasatry ny miaina, ka mandalo ambanin' ny saoky ny saka. [2.415 #6335, 2.974 #292]
Voalavo sasatry ny miaina, ka mandalo saokan-tsaka. [2.558 #320]
Voalavo sasatry ny miaina raha saka matory ka alam-bolombava. [2.558 #321]
Interprétation malgacheEnti-milaza fa tsy tokony ho sahisahy foana ka manakaiky ny loza mahafaty. [1.1]
Enti-milaza ireo olona sahisahy loatra ka tsy mitsapa izay mety hahafaty azy akory. [1.1]
Traduction françaiseCourir à sa perte comme un rat qui irait tirer la moustache d' un chat qui dort. [2.415 #6332]
Rat fatigué de vivre, et qui passe sous le menton du chat. [2.974 #292]
Rat fatigué de vivre : il passe sous le menton du chat. [2.415 #6335]
Un rat qui en a assez de la vie et il passe sous le menton du chat. [2.165 #874]
Un rat qui entre dans une maison où il y a un chat, est un rat qui cherche malheur. [2.415 #6331]
Interprétation françaiseQui s' expose au danger y périra. [2.415 #6335]
Se disait des gens qui s'exposent au danger. [2.415 #6331]

Proverbe 27Vovon' ny kamo : aza matory ohatra ahy. [2.558]

Index