Index

Proverbes : kibo

Proverbe 1Amboa maka valala : ny kibo ihany no fenoina. [2.415 #6202, 2.653]
Amboa maka valala: ny kibo no fenoina dia mody. [2.558 #169]
Traduction françaiseChien qui chasse les sauterelles : il ne songe qu' à remplir son ventre. [2.415 #6202]
Interprétation françaiseSe disait des gens insouciants qui vivent au jour le jour sans penser au lendemain. [2.415 #6202]

Proverbe 2Andevolahy feno kibo, minia tsy handositra ; fa andevolahy noana, mitomany hamidy. [2.415 #508]
Andevolahy feno kibo, minia tsy handositra; fa ny andevolahy noana, mitomany hamidy. [2.165]
Ankizilahy feno kibo ka minia tsy handositra, fa ny noana mitomany hamidy. [2.558 #273]
Traduction françaiseEsclave bien nourri ne pense pas à fuir ; esclave qui a faim supplie avec larmes qu' on le vende. [2.415 #508]
Un esclave bien nourri ne pense pas à s’enfuir; mais un esclave affamé supplie qu’on le vende. [2.165]
Interprétation françaiseCe dernier espère avoir un meilleur maître. [2.415 #508]
Dans l'espoir d'avoir un maître qui le traite mieux. [2.165]

Proverbe 3Andevolahy mampirafy : tsy haitraitra, tsy angolangola, fa ny kibo tsy feno. [2.415 #516, 2.653 #184]
Traduction françaiseEsclave qui prend deux femmes : ce n' est ni caprice ni passion, mais c' est qu' il n' a pas le ventre plein. [2.415 #516]
Interprétation françaiseIl prend deux femmes pour les avoir à son service. [2.415 #516]

Proverbe 4Andevolahy mikalo hariva: tsy alahelo fa kibo tsy feno. [2.165]
Andevolahy mikalo maraina, na hariva : tsy alahelo, fa kibo tsy voky. [2.415 #524]
Andevolahy mikalo maraina : tsy alahelo, fa kibo tsy voky. [2.653 #189]
Mpanompo mikalo hariva : tsy alahelo fa kibo tsy feno. [2.558 #2601]
Traduction françaiseEsclave qui fait entendre, le matin ou le soir, des chants plaintifs : ce n' est pas le chagrin qui le fait gémir, mais c' est qu' il n' a pas le ventre plein. [2.415 #524]
Un esclave chantant plaintivement le soir: ce n' est pas de tristesse, mais de faim. [2.165 #1583]
Interprétation françaiseCe proverbe était dit par ceux qui avaient à travailler, le ventre vide. [2.415 #524]

Proverbe 5Avy tsy nasaina fa kibo tsy manary havana. [2.558 #361]

Proverbe 6Aza manao fitsarana be kibo. [2.415]
Aza manao mpitsara be kibo. [2.415]
Traduction françaiseNe faites pas un jugement ventru. [2.415 #5497]
Interprétation françaiseSe disait de ceux qui, séduits par des cadeaux, jugent avec partialité. [2.415 #5497]

Proverbe 7Aza manao tanin' andron' andevolahy, ka ny kibo no atolotra andro. [2.165]
Aza manao tanin’ andron’ andevolahy: ny kibo no atanina andro. [2.653 #511]
Aza manao tanin' andron' andevolahy : ny kibo no atanin' andro. [2.415 #553]
Aza manao tanin' andron' ankizilahy : ny kibo no atolotra andro. [2.558 #44]
Hoatry ny fitanin' andron' andevolahy, ka ny kibo kosa no vonjena atanin' andro. [2.415 #553]
Tanin' andron' andevolahy : ny handrina, na ny kibo, no atolotra. [2.415 #591]
Traduction françaiseEsclave qui se chauffe au soleil : il présente son front, ou son ventre, au soleil. [2.415 #591]
Ne faites pas comme l'esclave qui se chauffe au soleil : il se chauffe le ventre, mais il n' a rien à manger. [2.415 #553]
Ne vous chauffez pas au soleil à la façon d' un esclave, lequel expose son ventre à la chaleur. [2.165]
Interprétation françaiseIl vaut mieux travailler et gagner sa nourriture que de se chauffer au soleil. [2.415 #553]
Se disait de ceux qui se livraient complètement soit à leurs créanciers, soit aux juges et au gouvernement. [2.415 #591]

Proverbe 8Aza manao tsiboboka am-body fantsakana : tavy no ilaina, ka kibo no hita. [2.415 #4468, 2.653 #532]
Tsiboboka am-body fantsakana : tavy no ilaina ka horakoraka no hita. [2.558 #4418]
Tsiboboka am-body fantsakana : tavy no ilaina, ka katso no hita. [2.415 #4616, 2.653 #3293]
Traduction françaiseNe faites pas comme le têtard qui vit au fond d' une source : il cherche de l' embonpoint et il ne trouve qu' un gonflement de ventre. [2.415 #4468]
Têtards au bas d' une fontaine : ils cherchent de l' embonpoint et ils ne trouvent que pointe. [2.415 #4616]
Interprétation françaiseAllusion à la queue pointue du têtard. Se disait de la nourriture qui ne profite pas. [2.415 #4616]
Se disait de la nourriture qui ne profite pas. [2.415 #4468]

Proverbe 9Aza ny kibo tsy tia no amparina, fa hevero ny loha manan-tompo. [2.415 #6412, 2.653 #694]
Traduction françaiseNe donnez pas libre carrière à votre coeur haineux, car il faut que vous considériez que les têtes ont un maître qui punit. [2.415]

Proverbe 10Be kibo mahihitra ka ny an' ny olona ihany no tadiaviny hamenoana azy. [2.558 #864]
Be kibo mahihitra : ny an' olona ihany no tadiavina hamenoana azy. [2.415 #2285, 2.653]
Be kibo mahihitra, ny an' olona ihany no tadiaviny hamenoana azy. [2.165 #633]
Traduction françaiseAvare qui a un gros ventre : ce sont les biens des autres qu' il cherche pour le remplir. [2.415 #2285]
Un avare avec un gros ventre, il cherche à le remplir avec les biens des autres. Autre forme:. [2.165]

Proverbe 11Bokalahy lavo amin-karavola: ka kibo no enti-manarina. [2.165 #2029]
Boka lavo amin-karavola ka ny kibo no enti-manarina ny tena. [2.558 #908]
Boka lavo amin-karavola : ny kibo no enti-manarina. [2.415 #1949]
Boka lavo amin-karavola: ny kiho no enti-manarina. [2.653 #776]
Traduction françaiseLépreux tombé dans l' herbe qu' on appelle haravola : n' ayant plus de mains, c' est avec l' aide de son ventre qu' il se relève. [2.415 #1949]
Un lépreux tombé sur l' herbe: c' est en s' aidant de son ventre qu' il se relève. [2.165]
Interprétation françaiseSe disait des gens qui sont dans le malheur et qui s' en tirent comme ils peuvent. [2.415 #1949]

Proverbe 12Fihino ny kibo fa ho avy ny loza. [2.415 #2702, 2.558 #1158, 2.653 #958]
Traduction françaiseSerrez le ventre, car le malheur va venir. [2.415 #2702]
Interprétation françaiseLe sens est qu'il faut être prévoyant. [2.415 #2702]

Proverbe 13Fitia nalain' ny kibo ka na hitanam-parango aza tsy afaka. [2.558 #1178]

Proverbe 14Hianareo no maso mahita ny ditsika, ary kibo mahalala ny noana. [2.653 #1070]
Hianareo no maso mahita ny ditsoka sy kibo mahalala ny noana. [2.558]
Maso mahita ny ditsika ary kibo mahalala ny noana. [2.974 #345]
Traduction françaiseŒil qui discerne les grains de poussière, estomac qui discerne l’heure du repas. [2.974 #345]

Proverbe 15Kamboty be kibo : ny harena lany, ny kibo tsy misy mpananatra. [2.415 #1021]
Kamboty be kibo : ny haren-dany, ny kibo tsy misy mpananatra. [2.558 #1593]
Toy ny kamboty be kibo: ny haren-dany, ary ny kibo tsy misy mpananatra. [2.165 #1904]
Traduction françaiseComme un orphelin glouton: il a tout mangé et il n' a personne pour lui conseiller la modération. [2.165]
Orphelin gourmand : ses biens sont épuisés et il n' y a personne pour le modérer. [2.415 #1021]

Proverbe 16Kamboty saro-belomina : itondrana tantely, tambaviana, itondran-kena mivozihi-kibo, omen-tsira, bongo maso, ka tsy hita izay hanaovana azy. [2.558]
Kamboty saro-belomina : itondran-tantely, tambaviana ; itondran-kena, mivozihi-kibo ; omen-tsira, mandoandoa ; ka tsy hita izay hanaovana azy. [2.415 #1030, 2.653 #1229]
Kamboty saro-belomina: omen-tsira, bongo maso; omen-tantely, marary kibo. [2.165]
Kamboty saro-belomina : omen-tsira, mandoandoa, omen-tantely marary kibo. [2.558 #109]
Traduction françaiseOrphelin difficile pour la nourriture : on lui porte du miel, il est malade ; on lui donne de la viande, son ventre se gonfle ; on lui donne du sel, il vomit : on ne voit pas comment le traiter. [2.415 #1030]
Un orphelin difficile à élever: on lui donne du sel, il a mal aux yeux; on lui donne du miel, il a mal au ventre. [2.165]
Interprétation françaiseLes orphelins étaient embarrassants, parce qu'il fallait prendre soin d'eux et remplacer les parents ; se disait aussi de ceux qui n' étaient jamais contents ou repoussaient les offres qu' on leur faisait. [2.415 #1030]

Proverbe 17Kibo malain-kanan-dratsy : mandraky ny efa ho faty, ka mbola mandroso aretina ihany! [2.558 #1641]
Kibo malain-kanan-dratsy : mandraky ny efa maty ka mbola atao mandroso aretina ihany. [2.653]

Proverbe 18Kibo manina tsy mahatsiaro hanina. [2.415 #2602]
Traduction françaiseEstomac plein de tristesse et de regrets, ne pense pas à manger. [2.415 #2602]
Interprétation françaiseCe proverbe est fait d' assonance : manina regretter et hanina manger. [2.415 #2602]

Proverbe 19Kibo mikoraika : tompony mahalala. [1.147 #K16]
Kibo mikoraraika : hianao tompony no mahalala azy tsara. [2.558 #110]
Kibo mikoraraika, ka ny tompony ihany no mahalala. [2.165 #2269]
Kibo mikoraraika, ka ny tompony no mahalala azy. [2.415 #3255]
Kibo mikoraraika : ny tompony no mahalala. [2.653 #1262, 1.1]
Interprétation malgacheEnti-milaza fa raha misy zavatra mahazo ny tena, dia ny tena ihany no mahalala azy; ianao tompony ihany no afaka handinika ny aminy. [1.1]
Traduction françaiseSi le ventre fait du bruit, c' est à son maître à le savoir. [2.165]
Si le ventre fait du bruit, c' est au maître à le savoir. [2.415 #3255]
Interprétation françaiseChacun connaît ses propres affaires et les arrange à sa façon ; chacun connaît les paroles qu' il a prononcées et les arrange. [2.415 #3255]
Quand un méfait a été commis, c' est le malfaiteur lui-même qui pourrait le mieux renseigner là dessus. [2.165]

Proverbe 20Kibo noana tsy mangataka andro. [2.558 #111]

Proverbe 21Kibo omby havana. [2.415 #1086]
Traduction françaiseC'est un grand coeur qui contient ses parents. [2.415]
Interprétation françaiseSe disait de ceux qui avaient de l' affection pour leurs parents. [2.415 #1086]

Proverbe 22Kibo tama-manan-tsara, ka raha manan-dratsy manevika. [2.415 #2503, 2.653 #1263, 2.558]
Traduction françaiseVentre habitué à ce qui est bon : quand il a quelque chose de mauvais il sent un point de côté. [2.415 #2503]
Interprétation françaiseCelui qui est habitué à vivre grandement est d' autant plus malheureux dans l' adversité. [2.415 #2503]

Proverbe 23Lamba somizy natohy loha : ny kibo dia efa namoy, fa vava tsy ratsy no sisa. [2.415 #5273, 2.653 #1306]
Lamba somizo natohy loha : ny kibo dia efa namoy, fa vava tsy ratsy no sisa. [2.558 #117]
Traduction françaiseLamba en calicot, fait des deux bouts d' un lamba usé au milieu, réunis ensemble : le coeur en a fait déjà l' abandon, et il n' y a plus que de bonnes paroles. [2.415]
Interprétation françaiseSe disait d' une union ou d' une amitié sur le point de se rompre. [2.415 #5273]

Proverbe 24Manasa ny be kibo, ka ny vary no lany ; mananatra ny adala, ka ny vava no vizana. [2.165 #1595, 2.415 #6474, 2.558 #137]
Traduction françaiseInvitez un grand mangeur, et il vous consommera tout votre riz; reprenez un sot, et vous vous fatiguerez la bouche. [2.165 #1595]
Si on invite un gros mangeur, il mange beaucoup de riz, si on reprend un sot, on se fatigue la bouche. [2.415 #6474]

Proverbe 25Milambam-bary hoatry ny aretin' Imamo, ka ny sisa tsy maty be kibo. [2.415 #2881]
Milambam-bary, ohatra ny aretin’ Imamo, ka ny aisa tsy maty be kibo. [2.653]
Milambam-bary ohatra ny aretin' Imamo, ka ny sisa tsy maty be kibo. [2.558]
Traduction françaiseGrande mortalité à la façon du riz couché à terre par le vent ou la pluie : c' est comme dans l' épidémie qui a frappé les gens de l'Imamo et ceux qui ne meurent pas deviennent ventrus. [2.415 #2881]
Interprétation françaiseAllusion à une grande épidémie qui avait eu lieu dans l'Imamo. [2.415 #2881]

Proverbe 26Mpiasa be kibo, ka sahala ihany ny lany sy ny vita. [2.415 #4536, 2.653]
Mpiasa be kibo : mifamatra ny vita sy ny lany. [2.558 #168]
Traduction françaiseTravailleur qui a un gros ventre : il y a égalité entre ce qu' il mange et ce qu' il fait. [2.415 #4536]
Interprétation françaiseSe disait d' un bon travailleur qui n' économise rien. [2.415 #4536]

Proverbe 27Ny fitia alain' ny maso, raha jeren' ny maso afaka ihany, fa ny fitia alain' ny kibo na hitanam-parango aza tsy afaka. [2.558 #2995]
Ny fitia alain' ny maso, raha jeren' ny maso, afaka ihany ; fa raha fitia alain' ny kibo, na dia itanam-parango aza, tsy afaka intsony. [2.415 #5115, 2.653]
Traduction françaiseL' amour recherché par les yeux est satisfait quand les yeux ont regardé ; mais un amour recherché par le coeur, alors même qu' on le tirerait avec un crochet, il ne peut plus sortir. [2.415]
Interprétation françaiseL'amour est profond au coeur. [2.415]

Proverbe 28Ny kibo amponga, ka ny henjana no maneno. [2.415 #4054]
Ny kibo tahaka ny amponga : raha henjanina maneno. [2.558 #196]
Ny kibo toy ny amponga, ka raha henjanina maneno. [2.165 #1988]
Ny kibo toy ny amponga: raha henjanina, maneno. [2.653 #2285]
Traduction françaiseLe ventre est comme un tambour, et quand il est tendu, il résonne. [2.165]
Ventre est comme tambour : quand il est bien tendu il résonne bien. [2.415 #4054]
Interprétation françaiseCe proverbe était dit par les invités bien rassasiés, pour remercier le maître de la maison. [2.415 #4054]
Ce qui veut dire que quand on a bien mangé, on est fort, on peut travailler. [2.165]

Proverbe 29Ny kibo ananan-kavana, fa ny loha ananan-tompo. [2.415 #5123, 2.653]
Ny kibo ananan-kavana, ny loha ananan-tompo. [2.558 #3044]
Traduction françaisePar le coeur on a des amis, par la tête on a des maîtres. [2.415]
Interprétation françaiseIl faut aimer les parents et servir les maîtres. [2.415 #5123]

Proverbe 30Ny kibo be famory, ny maso be famaritra, tsy mitsaha-maniry fa olona. [2.558 #3045]

Proverbe 31Ny kibo mitomany hanam-be, ny maso manao hitsin-dalana. [2.558]
Ny kibo tomany hanam-be, ary ny maso manao hitsin-dalana. [2.165 #635, 2.415 #3212, 2.653 #2284]
Traduction françaiseLe ventre pleure et désire avoir une grosse part, tandis que les yeux regardent fixement avec envie. [2.415 #3212]
Interprétation françaiseSe disait de l'avidité et de la gourmandise. [2.415 #3212]

Proverbe 32Ny kibo no be eritreri-dratsy, ka ny vava no mahazo loza. [2.165 #121, 2.558 #3047, 2.653 #2282]
Traduction françaiseC' est du cœur que viennent les mauvaises pensées, mais c' est la bouche qui reçoit les reproches. [2.165]

Proverbe 33Ny kibo tsy mba lamosina. [1.1]
Ny kibo tsy mba lamosina ary ny tsinay tsy mba vatsy. [2.558 #197]
Ny kibo tsy mba lamosina; tsinay tsy mba vatsy; enti-miady an-dilana. [2.653 #2286]
Tsinay tsy mba vatsy, kibo tsy mba lamosina. [2.165 #1985]
Interprétation malgacheEnti-milaza fa tsy maintsy misakafo mba hahavelona azy ny kibo, ka araka izany, raha misy atao na ampanaovin' olona na ataon' ny tena samy irery, izay tokony hivelomana tsy azo hadinoina. [1.1]
Ny tiana holazaina amin' izany dia ny hoe: malemilemy ny kibo fa tsy mba mafy sahala amin' ny lamosina, hany ka tsy mba maharinoana. (Matetika io ohabolana io no tovonana tapany manao hoe: ny tsinay tsy mba vatsy). [1.1]
Traduction françaiseLes intestins ne sont pas des aliments (litt. provisions de voyage), le ventre n' est pas le dos. [2.165]
Interprétation françaiseProverbe souvent employé pour marquer la nécessité qu' il y a de manger, d' avoir des moyens d' existence suffisants. [2.165]

Proverbe 34Ny kibo voky no vady manohana, hoy ilay tokan-tena. [2.558 #3050]

Proverbe 35Ny teraka naloaky ny kibo, manaraka ny kibo ihany. [2.415 #587]
Traduction françaiseL' enfant né d' une mère esclave suit le ventre : il est au maître de la mère. [2.415 #587]
Interprétation françaiseChacun est responsable de ses actions. [2.415 #587]

Proverbe 36Sotro vokaka, ka ny tsy omby ny kibo aohatra ny loha. [2.558]

Proverbe 37Ty kibo voky ro valy mampantanjake. [1.68]
Traduction françaiseLe ventre rassasié tient lieu de conjoint qui soutient. [1.68]

Proverbe 38Tratra aron' ny kibo, loha aron' ny vozona. [2.558 #4390]

Proverbe 39Tsy mba ny tenda holalovana fa ny kibo hitoerana. [2.415 #5315, 2.558 #4561, 2.653 #3397]
Traduction françaiseCe n' est pas le gosier où l' on ne fait que passer, mais le ventre où l' on demeure. [2.415 #5315]
Interprétation françaiseSe disait de l' endroit où l'on fera une demeure fixe. [2.415 #5315]

Proverbe 40Tsintsina mitondra sompanga: ny taona dia zina, fa ny kibo hasiana no tsy misy. [2.653 #3320]
Tsintsina mitondra sompanga : ny taona dia zina fa tsy omby ny kibo. [2.558 #4450]
Tsintsina mitondra sompanga : tongan' ny aina, fa tsy omby ny vava. [2.558 #4451]
Tsintsina nahazo sompanga: nahazo lehibe, fa tsy omby ny kibo. [2.415 #5880, 2.653 #3321]
Tsintsina nitondra sompanga : ny taona dia zina, fa ny kibo hasiana no tsy misy. [2.415 #2410]
Tsintsina nitondra sompanga : tongan' ny aina, fa tsy omby vava. [2.415 #5880, 2.653]
Tsintsina nitondra sompanga: tongan' ny ainy, fa tsy omby ny vavany. [2.165]
Traduction françaisePetit oiseau qui porte de grosses sauterelles : c' est un temps d' abondance, mais il n' a pas de ventre pour les mettre. [2.415 #2410]
Petit oiseau tsintsina qui a pris une grosse sauterelle sompanga il a pris une grosse proie, mais son ventre ne peut pas la contenir. [2.415 #5880]
Un "tsintsina" (petit oiseau) portant une "sompanga" (grosse sauterelle): il a été assez fort pour l' apporter, mais elle est trop grosse pour son bec. [2.165]
Interprétation françaiseAvoir des yeux plus gros que le ventre. [2.165]
Les yeux plus gros que le ventre. [2.415 #5880]

Proverbe 41Tsy ranomaso noteren' ny setroka, fa ny kibo saoky ny nahiny. [2.558 #4787]

Proverbe 42Voalavo mitsaba-dronono, ny kibo tsy voky, fa ny rambo no lena. [2.558 #4976, 2.653 #3694]

Proverbe 43Zana-mamba natelin-dreniny, ka lanin' ny kibo nitoerana. [2.558 #5092]

Index